next back Autor : Milan Jablonský mblonsky@planeteer.com <734>
Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (23)



"Indianska" nostalgia (23): MOJE FILMOVE ZACIATKY (4) - JANOSIK
(Text ©Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov).



Velka cast exterierov filmu J A N O S I K (1963) sa natacala v blizkosti obce Terchova vo Vratnej doline a okoli. V pozadi "sibenice" vrch ROSUTEC

Zaciatkom leta 1961 som koncil moje studia na Karlovej univerzite - Fakulte telesnej vychovy a sportu. Bol to byvaly ITVS (Institut telesnej vychovy a sportu). Ak sa nepletiem, bol zalozeny okolo roku 1952/53, co bolo nejakych 5 rokov predtym, ako som ja zacal na ITVS studovat. Skola uz vtedy mala vychyrenu reputaciu. ITVS bola samostatnou vysokou skolou, ktora presla niekolkymi vaznymi zmenami. Studium na ITVS bolo od sameho zaciatku jednoodborove, velmi uzko specializovane na telesnu vychovu a sporty. Poslanim tejto institucie bolo skolit vysoko vzdelanych odbornych absolventov, ktori by mali pracovat prevazne ako metodici na okresnych a krajskych vyboroch pre telesnu vychovu a sport, vo vyskumnych instituciach, ako treneri prvej triedy vo svojich zvolenych specializaciach, pripadne ako vysokoskolski ucitelia. K prvej vaznej zmene doslo este pocas mojho studia, ked sa z ITVS stala Fakulta telesnej vychovy a sportu Karlovej univerzity a do svojho ramca prijala uz existujuce dvojodborove studium telesnej vychovy a ineho predmetu (biologia, chemia, jazyky a pod.) Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity. Nam, studentom z ITVS, sa toto spojenie nie velmi pozdavalo a nebolo prijimane s nadsenim. Mali sme vsetci pocit, ze to znizilo nasu "nadradenu" povest vysoko specializovanej skoly. Druha zmena, ktora zacala platit hned nasledujuci rok po mojich promociach, bolo predlzenie studia zo 4 na 5 rokov. Skoda, ze ma to nepostihlo. Velmi rad by som bol ostal na skole dlhsie pri vsetkych "extra curricular" aktivitach, uz spomenutych v minulych prispevkoch. Na ukoncenie studia som sa vobec netesil. Bol zrejme cas "to face the reality", celit skutocnosti a rozlucit sa so studentskym zivotom a jeho slastami v prekrasnej Prahe. Napriek mojim bohatym mimoskolskym aktivitam spominanym v predchadzajucich prispevkoch, pocas celeho stvorrocneho studia som mal z desiatok predmetov len jeden druhy, opravny termin. Bolo to z fyziologie u vychyrenej prof. Sobolovej - postrachu studentov, pred dverami ktorej aj dobre trenovani studaci omdlievali, ked jej mali celit! Ja som neurobil prvy termin nie preto, ze prof. Sobolova so mnou vyrazila dvere, ale preto, ze som sa jednoducho nedostavil na prvy termin. S kolegom Jirkom Zeleznym som dal prednost polihovaniu na Zltej plavarni, obzeraniu a nahananiu prazskych krasavic. Studium "fyziognomie" prazskych dievcat na plavarni nas nepripravilo dostatocne na skusku z "fyziologie". Po vzajomnej dohode sme sa jednoducho na skusku nedostavili. Mimochodom, jedna z krasavic, ktorej sme venovali pozornost a dvorili, bola Olinka (Shoberova) znama ako Berova, vtedy este nezname, neobjavene mlade dievca, ktore sa neskorsie, o niekolko rokov potom, stalo filmovou hviezdou po jej roli (jednej z hlavnych - Jessie) vo filme "Kto chce zabit Jessie?". Hrala v nom spolu s mojim kamaratom Ing. arch. Jurajom Visnym, ktory vytvoril v tej velmi uspesnej parodii rolu "Supermana".


Milan Jablonsky (autor prispevku) s neterou Yvettou po skonceni studii na ITVS. Tato fotografia pravdepodobne presvedcila Pala Bielika, aby mi ponukol ucinkovanie v jeho dvojdielnom sirokouhlom farebnom filme JANOSIK.

Tesne pred ukoncenim studia "komisia pre umiestnenie posluchacov" pod vedenim prof. Kostku nas pozvala do jednej z poslucharni na udelovanie umiesteniek. Jednou z tzv. vyhod a prednosti komunistickeho systemu bolo, ze sa nam postarali o miesta. Samozrejme nikoho z tej komisie nezaujimalo, ake su nase priania, ci ambicie. "Sudruh Jablonsky, vy pojdete pracovat do Banskobystrickeho kraja, ako metodik na taky a taky okres". "Basta fidli", vec bola hotova! Nie celkom! Miesto podakovania a prebrania si urcujuceho dekretu, vstal som a povedal som len jedno slovo: NEPRIJIMAM, ktore vyvolalo u clenov komisie tazke poburenie a moje odsudenie. Prof. Kostka skoro dostal srdcovu porazku, ako sa rozculil a zacal prskat: "Co si to dovolujes… Strana a vlada sa o teba postarali… Mal by si byt vdacny…Sudruh, Ty si zo Slovenska, a tak pojdes na Slovensko…bla, bla, bla…" Zacal som dostavat strach, ze mi nedovolia ani promovat, tak sa nad mojim odmietnutim miestenky vsetci clenovia komisie rozculili. To bola "rebelia" proti autorite, ktoru dovtedy nezazili!


Reziser Palo Bielik do hlavnej ulohy Juraja Janosika obsadil dr. Frantiska Kuchtu, chirurga a seflekara Ilavskej vaznice. Foto M. Kordos.

Bolo mi samozrejme luto odchadzat z Prahy! Na druhej strane, nechcel som prijat nejake miesto v nejakom "zapadakove - diere" v Banskobystrickom kraji, okresiku, ako metodik a zakopat sa naveky, bez nadeje sa umiestnit podla mojej vole a ambicii. Tie som mal trochu vyssie! Vratil som sa nazad domov na Oravu. Hned po prichode som rozposlal desiatku ziadosti o miesto skoro na vsetky vysoke skoly na Slovensku. Dostal som pozvanie na pohovor aspon z pol tucta z nich. Len z Kosic prisli pozvania z Lekarskej fakulty, Vysokej skoly technickej; Veterinarnej fakuly a Pedagogickeho institutu. Prvu som navstivil Katedru telesnej vychovy na Lekarskej fakulte a dalej som ani nesiel! To bolo v lete v roku 1961! Od septembra som zacal posobit ako asistent telesnej vychovy na Lekarskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Safarika. Nebol som dlho v Kosiciach, mozno rok alebo dva, dnes si skutocne nepamatam, ked som obdrzal pozvanie z Filmoveho studia Koliba, aby sa som prisiel predstavit reziserovi Palovi Bielikovi s vyrozumenim, ze reziser by sa so mnou rad stretol, videl ma a praje si, aby som sa zucastnil na filmovych skuskach (konkurze) na jeho pripravovany dvojdielny farebny sirokouhly film JANOSIK! Holy-Moly, moje srdce sa rozbuchalo na vysoke obratky! Palo Bielik, legendarna postava slovenskeho filmu. Predstavitel prveho JANOSIKA z roku 1935. Herec a reziser celeho radu filmov ma chce vidiet a dokonca este ma pre mna nejaku ulohu v jeho pripravovanom filme JANOSIK? "Boy, boy, boy!"


Do dalsich uloh Janosikovych zbojnikov Palo Bielik obsadil cely rad vtedy popularnych profesionalnych slovenskych hercov. Zlava Ondrej Jariabek, Martin Tapak, Ctibor Filcik a Dusan Blaskovic.

PALO BIELIK, rovesnik mojho otca, sa narodil v tom istom roku 11. decembra 1910 v Senici. Zomrel 23. aprila 1983. Moj otec ho prezil o nejakych par rokov. Bielik ako mlady 25-rocny muz pracoval ako policajt, "zandar", ked ho slavny reziser Fric objavil a obsadil do ulohy Juraja Janosika, uvedeneho do kin v roku 1935. To bolo v roku, ked som sa ja narodil. Film JANOSIK bol moj prvy film, ktory som videl o niekolko rokov neskorsie, ako velmi mlady chlapec. V tych rokoch detskych fantazii som si nic ineho neprial, ako byt Winnetuom, nacelnikom Apacov, alebo Janosikom, zbojnickym hrdinom slovenskeho ludu. Netusil som, ze sa mi tak trochu moj detsky sen neskorsie splni, aj ked nie v uplnosti. Citatelia mojich prispevkov uz vedia, ze som vytvoril niekolko indianskych postav vo filmoch: WESTERNS FROM THE EAST a este predtym rolu zemianskeho aristokratickeho mladenca v dvojdielnom filme JANOSIK z roku 1963. Tento pribeh chcem spomenut predtym, ako uzavriem tento serial prispevkov. Ale hadam najskor niekolko poznamok o scenaristovi a reziserovi tohoto filmu Palovi Bielikovi!


Palo B I E L I K, legendarna postava slovenskeho filmu. V prvej verzii JANOSIKA z roku 1935 Bielik ako 25-rocny vytvoril hlavnu ulohu Juraja Janosika

Po filme JANOSIK (1935), ktory mal nesmierny uspech a nie len na Slovensku, ale aj v zahranici (dokonca bol uvadzany medzi 10-timi najlepsimi filmami toho obdobia), Palo Bielik sa rozlucil so svojim zamestnanim policajta a hned potom o dva roky neskorsie (1937) hral v dalsom filme Hordubalove. Prichodom druhej svetovej vojny sa na nejaky cas odmlcal, ale po jej skonceni vytvoril dalsiu vyraznu postavu vo velmi uspesnom filme: VARUJ (1946). Jeho herecka kariera pokracovala filmom: Capkove povidky (1947). Velky uspech zozal uz ako reziser a scenarista za "partizansky" film Vlcie diery (1948). Tymto filmom zacala jeho reziserska kariera! Filmy Priehrada (1950), Lazy sa pohli (1952), V piatok trinasteho (1954), Styridsatstyri (1954), Kapitan Dabac (1959) a konecne jeho sen - JANOSIK (1963). Potom, ak si dobre pamatam, urobil este asi dva dalsie filmy: Majster kat (1966) a Traja svedkovia (1968). Ja som v tom case uz koncil v Nemecku vo filmovom studiu DEFA moj posledny, stvrty film Westerns from the East. Bratske armady Warsavskeho Paktu si to v tych letnych dnoch roku 1968 masirovali Ceskoslovenskom a ja som onedlho bol na ceste do Kanady. Nemam dalsie informacie, ako sa vyvijala kariera Pala Bielika po mojom odchode az do jeho umrtia v roku 1983. Usudzujem, ze neostal neaktivny a dalej tvoril, zial, ja nemam o nom dalsie informacie. Viem len jedno, ze prezil noveho JANOSIKA, ktoreho stvarnil Dr. Fero Kuchta v dvojdielnom sirokouhlom farebnom filme. Priatel, kamarat, ktory viacmenej zahadne umrel v mladom veku v roku 1982, dvanast rokov po mojom odchode do Kanady. Nech mu je zem lahka!

Milan Jablonsky