next back Autor : Milan Jablonský mblonsky@planeteer.com <724>
Název : "INDIANSKA" NOSTALGIA (22)



"Indianska" nostalgia (22): MOJE FILMOVE ZACIATKY (3)
(Text ©Milan Jablonský, fotografie su zo sukromnej zbierky z archivu autora a z inych zdrojov).



JIRINA BOHDALOVA vytvorila hlavnu ulohu v divadelnej hre: NAVRAT STAREJ DAMY v rezii Jana Wericha.

Ani som sa v Divadle ABC poriadne “neohrial”, ked po jednej z prvych skusok divadelnej hry NAVRAT STAREJ DAMY od Durenmatta, v hlavnej ulohe Jirina Bohdalova, rezia Jan Werich, sa ku mne priblizili a prihovorili dve pekne mladsie damy stihlych postav a vysky, ako som bol ja. Ako sa po ich predstaveni neskorsie ukazalo, obe velmi atraktivne vyzerajuce damy boli popularne manekynky, ktore pracovali pre Dom Mody a casopis Odivani. Podobne ako ja, v Divadle ABC obe si privyrabali par extra korun na zivobytie. V tom case byt manekynkou alebo manekynom vela neznamenalo. Ak sa nepletiem, slovo “manekynka” je prebrane z francuzstiny, alebo ma francuzsky povod. Neviem preco, ale viac sa mi paci uzivat slovo “modelka, model” ako “manekynka” ci “manekyn”. V tom case tato profesia nemala zdaleka taky “celebrity status”, ako je to dnes. A uz vonkoncom nie take zarobky, ako v sucasnej dobe zaraba na “zapade” napr. detsky model. Mnohe vychytene modelky, a je ich neurekom, za par hodin prace su platene tisicami dolarov.


Zaber z divadelnej hry: Navrat starej damy. V popredi zlava Jirina Bohdalova. Po jej lavici dve manekynky, ktore mi sprostredkovali “modeling job” pre Dom Mody.

Nazad k spomenutym dvom krasavicam! Hned po nadviazani rozhovoru so mnou mi priamo navrhli, ci by som mohol na druhy den prist do jedneho fotografickeho studia predstavit sa sefredaktorke casopisu Dom Mody, ze oni jej uz o mne hovorili a vraj by ma sefredaktorka rada videla. Bolo to pre mna mile prekvapenie, aj ked som netusil, co od toho stretnutia mam ocakavat. Nepovedal som nie a pozvanie som prijal. Ak si dobre pamatam, fotograficke studio, kam som sa mal dostavit, sa nachadzalo v tej istej alebo v blizkej budove, kde bola (je) Laterna Magica a Klub umelcov. Su to davne roky a mnoho osobnosti a udalosti mi vypadli z hlavy. Ospravedlnujem sa, ked nebudem uvadzat mena, lebo dnes si na mnohe z tej spolocnosti manekyniek, fotografov a redaktoriek nespominam. Ja viem, ze je neospravedlnitelne si nepamatat, zvlast ked sa jednalo aspon o tucet vychyrenych, vzhladnych, atraktivnych zien, s ktorymi som skoro plne tri roky casto spolupracoval, fotil, a nie len pre Dom Mody, ale aj pre casopis Odivani. Nebolo to len fotenie vo fotografickych studiach, ale velka cast bola robena v exterieroch, na uliciach, v prirode pri vode a vo vode. Casto som cestoval do Brna na krajcirske skusky, ba dokonca som sa podielal na navrhoch oblecenia pre “behy na lyziach”, kedze som studoval ako specializaciu zimne severske discipliny. Nebolo to vzdy len fotenie do oboch casopisov, ale aj rad modnych prehliadok, a nie len v Prahe. Spominam si na jednu turu po roznych mestach v Cechach, ktora nam trvala aspon desat dni. Sest az osem modeliek a ja jediny muz medzi nimi. Wow, to boli casy! Hahahaha.


Milan JABLONSKY “Moj prvy job ako model (manekyn) pre Dom Mody v Prahe”

V mojom studijnom kruzku, vlastne v celom rocniku na vtedajsom ITVS, ja som bol hadam jeden z najstarsich studentov. V case, ked som maturoval na Vyssej lesnickej skole, studium po skonceni devatrocenky trvalo este plne styri roky. Bezne gymnazialne studium po reforme trvalo po devetrocenke iba o dva roky dlhsie. Maturovalo sa z jedenastrocenky. Naviac ja som bol po maturite este dva roky na vojne. Tym sa stalo, ze od mnohych mojich kolegov som bol starsi o styri roky. niecim inym, alebo som bol mimo Prahy.


Milan Jablonsky ako model pre Dom Mody. Fotografia, ktorej zvacsenina bola odcudzena z Domu Mody mojimi studentkami z hereckej fakulty, a ktoru som obdrzal ako dar s orginalnou basnickou.

Spominam to preto, ze zaciatkom mojho posledneho studijneho rocnika ma vedenie skoly poziadalo ist suplovat - ucit telesnu vychovu studentov z Akademie muzickych umeni, divadelnej (hereckej) fakulty, na cely jeden rok. Povedali mi, ze jeden z odbornych asistentov z Katedry telesnej vychovy odisiel do zahranicia a katedra nutne potrebovala niekoho, kto by ho mohol zastupovat. Vyborne! Pre mna dalsia profesionalna skusenost, dalsie peniazky a moznost spoznat vela nadejnych hereciek a hercov. Dnes mi prichadzaju na rozum len zo dve ci tri mena, ako je Triska, ktory dlhe roky posobil a hral v mnohych filmoch v USA; Cockova, Drbohlavova. Ja som si vzal len polovicku uvazku a dalsiu polovicku som ponukol mojmu kolegovi a kamaratovi Jirkovi Zeleznemu. Ak sa nepletiem, slavny ostepar Zelezny, drzitel svetovych rekordov, je Jirkov syn. Jirko Zelezny ma casto zastupoval aj v Divadle ABC, ked ja som bol zaneprazdneny.

Po poslednej hodine zimneho semestra, ked som “herecku skupinu dievcat” po udeleni zapoctov rozpustil, odisiel som do satne sa preobliect. Na lavici ma cakal “darcek”, pozornost v podobe velkeho ramu zabaleneho v papieri s mojim menom. Ked som darcek rozbalil, milo som sa prekvapil. V rame bola moja velka fotografia z Domu Mody. V tom case v Dome Mody po stenach viselo vela mojich fotografii. Sibalskym dievcatam z divadelnej fakulty to nedalo, jeden takyto ram s mojou fotografiou pravdepodobne odcudzili (pochybujem, ze si ho od vedenia Domu Mody vyziadali) a podarovali mi ho s kratkou vtipnou basnickou. Orginalny obrazok certa a basnicku som si zachoval do dnesnych dni. Skoda, ze s mojim urychlenym odchodom do Kanady mnohe casopisy, kde som mal desiatky fotografii, ci uz v casopise “Odivani”, alebo casopise “Dom Mody” spolu s tou darovanou velkou fotkou a mnohymi albumami ostali v mojom druzstevnom byte v Kosiciach. Byt po mojej emigracii dostal nejaky komunisticky papalas. Mne sa uchovalo len niekolko fotiek, ktore som objavil u svojich rodicov, bratov ci sestry.


Velmi skoro po pozovani pre Dom Mody, zacal som fotit aj pre casopis “ODIVANI”.

V poslednom rocniku studia na Fakulte telesnej vychovy sme s mojim kolegom Antonom Zrubakom (v sucasnej dobe profesor TV na FTVS v Bratislave) zvykli tajne trenovat, posilnovat s cinkami v “atomovom kryte” pod budovou fakulty. Netrvalo dlho a zacal som dole do krytu vodit na treningy nie len niekolko studentov z divadelnej fakulty, ale aj par uz profesionalne ucinkujucich hercov. Robil som im uz vtedy “osobneho trenera”, co je v sucasnosti tak modne nie len u hercov a hereciek, ale aj u obycajnych ludi, ktori si to mozu dovolit. Pred styridsiatimi rokmi to, co som zacal robit, bolo “unikatne”!

Este dnes po tolkych rokoch velmi lutujem, ze som sa vtedy vaznejsie nezaujimal o ziskanie staleho zamestnania na Katedre telesnej vychovy Akademie muzickych umeni. Mal som realnu sancu tu poziciu dostat, lebo tam skutocne bolo miesto, ktore nakoniec dostala jedna z mojich spoluziacok, ktora ho nakoniec neprijala a objavila sa neskorsie na tej istej katedre v Kosiciach ako ja. Manzel pani sefredaktorky z Domu Mody bol sefredaktorom “Vecernej Prahy”. Ked sa sefredaktorka dozvedela, ze koncim studia a ze asi budem musiet odist z Prahy (miestenka, ktoru som obdrzal, ma urcila ist niekde do Banskobystrickeho kraja robit metodika), tak mi “dohodila” miesto “sportoveho redaktora” pre Prazsky vecernik. Bol som u jej manzela v redakcii a vsetko bolo pripravene pre moj zaciatok. Len tak mimochodom mi ten sefredaktor pri odchode pripomenul, aby som nezabudol nabuduce, ked pojdem okolo, do redakcie priniest stranicku legitimaciu. Bum! Bolo po mojom jobe v Prazskom vecerniku. Vecernik bol “organom" Prazskeho vyboru Komunistickej strany, a teda kazdy redaktor musel byt clenom strany, alebo prinajmensom kandidatom. Ja som nebol a ani som nemienil byt! Stratil som prilezitost ostat v Prahe, prilezitost mat zaujimavy job sportoveho redaktora, pokracovat v nacatych uspesnych aktivitach v divadle, pri filme, v “modelingu”, v “osobnych treningoch” pre hercov a herecky, a kto dnes vie, ake ine prilezitosti na mna cakali?

O, aby som nezabudol, uzavierajuc tuto kapitolu mojho zivota, hadam by som mal este spomenut, , ze som casto robil “model” nie len pre Dom Mody alebo Odivani, ale aj pre dvojicu socharov a jedneho maliara a hral som v epizodnej ulohe “pilota – navigatora” vo filme: LETISTE NEPRIJMA.

V buducom prispevku este par slov o natacani filmu JANOSIK.

Milan Jablonsky